Putovanie po Orave

1. deň – Dolná Orava


Prvou zastávkou nášho putovania bol Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej, ktorý svojím vnútorným i vonkajším vzhľadom sprítomňuje prostredie, v ktorom sa narodil a vyrastal tento významný predstaviteľ slovenskej realistickej literatúry. Expozícia v rodnom dome spisovateľa približuje prostredníctvom písomných a obrazových dokumentov jeho život a tvorbu. Dom je i ukážkou ľudovej architektúry z polovice 19. storočia. Deti si zvedavo obzerali pracovné nástroje a náradie, ktoré boli používané pri poľnohospodárskych prácach a pri zabezpečení chodu domácnosti. V tesnom susedstve v blízkom parku zase sochu Martina Kukučína v nadživotnej veľkosti od akad. sochára Jána Kulicha.

Velikánovi slovenskej i svetovej literatúry P.O.Hviezdoslavovi sme vzdali hold v Literárnom múzeu v Dolnom Kubíne. Dozvedeli sme sa, že je to najstaršie literárne múzeum na Slovensku. Expozícia nám priblížila životné osudy, dielo i duchovný odkaz nášho skvelého básnika, dramatika a prekladateľa – slovenského Prométea. Zaujal textový a obrazový materiál doplnený originálnymi osobnými pamiatkami z pozostalosti básnika, tiež jeho pracovňa, časť salónu, časti jeho odevov, dary k životným jubileám a množstvo predmetov osobnej potreby. Súčasťou expozície v exteriéri múzea je i známa socha P.O.Hviezdoslava od akademického sochára Fraňa Štefunku.

V čase obeda sme si pochutili na oravských jedlách v rázovitom prostredí reštaurácie Koliba v Dolnom Kubíne.

To, že Oravský hrad v Oravskom Podzámku je jeden z najkrajších hradov u nás, sme vedeli všetci. Pochádza z 13. storočia. Jeho bránami prejdú ročne tisícky turistov, zaraďuje sa medzi najnavštevovanejšie hrady na Slovensku. Počas prehliadky sme si vypočuli niečo z histórie hradu, epizódy zo života panovníkov, ktorí sú zvečnení na mnohých vzácnych obrazoch, rozprávanie o dobových predmetoch dennej potreby, zbraniach, mučiacich nástrojoch.... Deti sa zaujímali hlavne o tajomné miesta, kde sa bežný návštevník nedostane, napr. tunel s dvoma vchodmi, podzemné chodby, hradný záchod, hradná kuchyňa...Hrad svojou tajomnosťou láka filmárov už od začiatku 20. storočia. Nakrúcal sa tu legendárny film Upír z Nosferatu, ale aj rozprávky Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš a Kráľ Drozdia brada. Jeho tajomná atmosféra priťahuje ľudí ako magnet. O Oravskom hrade kolujú „duchárske historky“ už niekoľko storočí – „Biela pani bola ženou rytiera Dvonča, ktorý jej na Dušičky odsekol ruku. Neborka žila iba do Kvetnej nedele. Čierna pani bola zase druhá manželka Juraja Thurzu. Bola dobrou hospodárkou a dodnes vraj kontroluje s lampášom v ruke svoje majetky.“

Prvý deň sme zavŕšili ubytovaním sa v príjemnom zariadení vo Vitanovej, osviežili sa dlhou večernou vychádzkou, aby sme načerpali silu a energiu na ďalšie putovanie. Tu sa naši milí žiaci dosýta navečerali, „dobre“ vyspali a ráno posilnení výdatnými raňajkami pokračovali v poznávaní Oravy.

2. deň – Horná Orava a Biela Orava

Štvrtou zastávkou bola Expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy v hájovni pod Babou horou. Keď sme prišli na toto miesto, nečudovali sme sa, že hájovňa spolu s okolitou prírodou očarila Pavla Országha Hviezdoslava natoľko, že sa stala miestom aj inšpiračným zdrojom na napísanie jeho slávnej básnickej skladby Hájnikova žena. Pri vykreslení charakterov ústredných postáv – Miška Čajku a jeho ženy Hanky sa Hviezdoslav inšpiroval ušľachtilosťou a dobrosrdečnosťou manželov Lachovcov, ktorí v tom čase v hájovni žili. Autentickosť prostredia pod Babou horou približuje atmosféru ich života. Hviezdoslav opisuje toto miesto vo svojom diele takto: „Jak hniezdo v tesnu parutí, v úkryte košatého krovia, v hôr nepriehľadnom zákutí, chalupa čuší hájnikova“. Hájovňa spolu s čistou, prekrásnou okolitou prírodou je predovšetkým nádherným miestom spomienky na Pavla Országha Hviezdoslava a na jeho najpôsobivejší Pozdrav oravským lesom a horám v dejinách slovenskej literatúry, z ktorého sa žiaci na hodine literatúry učili úryvok prednášať spamäti.

Oravská priehrada sa stala poslednou zastávkou nášho výletu. Nenechali sme si ujsť vyhliadkovú okružnú plavbu po oravskom mori. Naša loď sa plavila popri Vtáčom ostrove, hradnom múre, až nás priviezla na Slanický ostrov umenia, v strede ktorého sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol, dnes plniaci funkciu výstavnej siene. Nachádzajú sa v ňom ľudové sakrálne plastiky a maľby z 18. a 19. storočia. V exteriéri ostrova neuniklo našej pozornosti lapidárium (oravská kamenárska tvorba z 18. a 19. storočia). V bývalej hrobke sme si pozreli expozíciu histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.

Deň pokročil a nám už nezostávalo nič iné, ako sa vydať na spiatočnú cestu. Zaplavení dojmami, zážitkami a novými poznatkami sme si naplnili hladné brušká v Trusalovej, kde sme ocenili kvalitnú a chutnú slovenskú kuchyňu. Potom sa už naše deti pred školou zvítali so svojimi rodičmi, ktorí sa už na ne tešili a netrpezlivo ich očakávali.

Mgr. Libuša Balážová