Interview s Jurajom Ronecom
Prišiel si do našej triedy v treťom ročníku ako tichý, nenápadný chlapec. Vďaka Paťovi M. si zapadol do nášho rozbehnutého vlaku pomerne rýchlo. Ako to vnímaš s odstupom času? Si spokojný?

To je pravda. Tejto zmene som rád, tu na Tribečskej som našiel skutočných priateľov a výborných učitelov. Nikdy by som nemenil, a to je hlavné.


V piatom ročníku sme v tebe odhalili dosiaľ nám neznámy talent na písanie básničiek. Povedz, čo ťa priviedlo k tejto krásnej literárnej forme?


P
ravdupovediac, to netušil nik. Ani ja. Pani učiteľka nás vyprovokovala k písaniu, zadala témy, sedel som nad papierom, ale dlho nič. Nakoniec ma navštívila múza a neskôr i nejaké uspechy.

Úspechy..., tým by sme sa mohli trochu venovať... Spomenieš si aspoň na niektoré?


V piatom ročníku som získal 2. miesto v okresnom kole súťaže Európa v škole a v národnom kole tej istej súťaže Čestné uznanie. V šiestom ročníku som bol ešte úspešnejší: V súťaži Životné prostredie očami detí – 3. miesto, Európa v škole – 2. miesto, celoslovenské kolo súťaže Literárne Topoľčany – Čestné uznanie...


Krásny počet. Kam by si chcel dotiahnuť vrchol tvojej „literárnej kariéry“?


Zatiaľ zostávam pri zemi, uvidím, ako mi to pôjde ďalej. Písanie básničiek je pre mňa viac-menej iba zábava.

Ktorý z úspechov ťa najviac potešil?

Mal som radosť zo všetkých, ale verím, že ten najväčší ešte len príde. Budem sa snažiť.


Napísať prvé slovo je najtažšie a dotiahnuť všetko do konca, aby báseň mala niečo doseba. Ako zvládaš všetky rýmy, verše?


Zhruba hodinu netuším, o čom budem písať. Lebo chcem, aby moje básne boli humorné, ešte detské, nesnažím sa tvoriť niečo ťažké, na zamýšľanie. Som rád, keď vytvorím jednoduché a dobré verše, ktorým každý rozumie.


Máš ešte ďalšie záujmy, kde sa vidíš o pár rokov?

Jednoznačne baseball. Ten ma baví, no nechcem ho robiť pre peniaze, lebo športu treba dať hlavne srdce.


Ja o tebe prezradím, že hráš na bubnoch a výborne kreslíš.


Áno, som začiatočník, čo sa týka bicích. Navštevoval som ZUŠ – výtvarný odbor, ale už som tam skončil. Radšej si kreslím veci, ktoré ma bavia, len tak pre radosť.


Jurko, ďakujem ti za rozhovor. Želám veľa úspechov vo všetkom, čo budeš robiť, ale v prvom rade dobré známky v škole.



Zhovárala sa: Dorotka Košťálová, 7.A