Interview s majstrom sveta

Vizitka:


MENO:   Adam Kakula
VEK:   13 rokov
OBĽÚBENÝ ŠPORTOVEC:   Rafael Nadal
JEDLO:   pizza a maminina kuchyňa
ŠPORT:   tenis


Začnime pekne od začiatku! Povedz mi, aké boli tvoje pocity, keď si prvýkrát vo svojom živote chytil raketu do rúk?


Mal som presne 5 rokov. Raketa bola skoro väčšia ako ja, ale cítil som sa výnimočne…. V športe som sa prosto našiel!

Robiť veľa športov naraz, ako je to v tvojom prípade, vyžaduje mnoho prípravy a zoberie všetok voľný čas, nehovoriac, že je to veľmi naročné nielen fyzicky, ale i psychicky. Neľutuješ svoje rozhodnutie pokračovať v športe?

Nikdy som to neľutoval, lebo šport je to, čo ma najviac baví a presne to, čo nechcem nikdy nechať. Ako sa hovorí – nerád by som zavesil na klinec to, čo ma robí šťastným.

Zaujímalo by nielen mňa, či si pri svojom aktívnom živote nájdeš čas aj na školu? Prezraď, aký si žiak a ktorý predmet máš obľúbený?

Samozrejme, mám čas aj na školu. Niekedy si musím písať úlohy a učím sa až večer, ale všetko stíham. Predmet…. telesná a matika. No a študent…….to záleží od nálady, ináč dosť ukecaný, ale snažím sa.

Ako športovec a správny skoro chlap,  zješ toho dosť, ako sme sa dozvedeli, maš rád pizzu. Ktorú konkrétne? Hawai so štyrmi druhmi syra?

Najradšej si vyberám číslo 33 v pizzérii Fontana di Trevi, no neviem presný názov.

Prejdime rovno k tvojmu fantastickému prázdninovému zážitku …. Stal si sa MAJSTROM SVETA !!!  Musel si prežívať chvíle svojho života….

To teda áno! Bol to krásny pocit. Medzi kvapky dažďa tu i tam padla i kvapka radosti z mojich očí!

Porozprávaj, ako si musel bojovať?

Bojoval som, ako som najlepšie vedel, stálo ma to veľa úsilia. No prekvapivo môj najťažší zápas nebol ten finálový, ale semifinálový!

Kam si odkladáš trofeje, ktorých je už viac ako dosť.

Na všetky moje trofeje mám zvlášť jednu veľkú presklenú skrinku a do nej si odkladám svoje cenné poháre a medaily.

Je niekto, komu vďačíš za to, že si sa v športe dostal tak ďaleko, a to ešte určite nie je koniec?!

Vďačím za to najmä tatinovi, lebo on ma podporoval a stál pri všetkých mojich víťazstvách i prehrách.

Tatino, a nielen on, ale celá tvoja rodina musela byť pekne v šoku, keď si sa stal víťazom. Ako reagovali ?

Keďže v Berlíne so mnou neboli, musel som im túto správu oznámiť telefonicky. Najskôr mi nechceli uveriť, ale samozrejme, že nemohli robiť nič iné, len sa tešiť.

Keď sa opýtam Adama Kakulu o dvadsať rokov, čo by mi povedal o svojom športovom živote, o svojich plánoch a úspechoch...?

To teda netuším... šport budem robiť určite, ale musím myslieť i na iné veci, lebo naozaj neviem, ako to bude so mou a s mojím zdravotným stavom, stať sa môže čokoľvek. No na to ešte teraz nemyslím. Budem sa snažiť čo najviac, aby sa mi splnili moje sny a aby som bol šťasný!

Aké máš teda ešte sny?

To sa neprezrádza, lebo sa mi nesplnia.

Vďaka majstrovstvám si spoznal Berlín, čo ťa tam najviac zaujalo a aká bola cesta?

Najviac ma zaujala Brandenburská brána, na ktorú som sa veľmi tešil, lebo prvý raz som ju uvidel u babky na plagáte. A čo sa týka cesty, bola vcelku dobrá, takmer celú som prespal.

Kde v Berlíne bol tvoj prechodný domov?

Bola to ambasáda a dosť ma zaskočila skutočnosť, že sme spávali na karimatkách, ale ako sa vraví, čo ma nezabije, to ma posilní!  A najmä vďaka Berlínu a majstrovstvám som získal mnoho skúseností, za ktoré som veľmi vďačný!

Adam, ďakujeme za rozhovor, želáme ti veľa, veľa úspechov, aby sa ti splnili sny, o ktorých si nám nepovedal,  mnoho víťazstiev na tvojom konte a sily do ďalších zápasov!  A ešte niečo .. sme na teba hrdí.

S Adamom sa zhovárali spolužiaci z 8.A