Nezabudnuteľný výlet 9.B

Z nej sa sčasti viezli a sčasti kráčali po svojich. Ubytovali sa priamo pod lyžiarskym vlekom v chate Nezábudka, kde ich už netrpezlivo čakali s obedom. Po ňom si prezreli najbližšie okolie a pustili sa do súťaženia v 4 tímoch – 1. Real Madrid, 2. Jasens, 3. Biely tím, 4. Mučkovci. Zápasili v strieľaní tenisových loptičiek megaprakom do vymedzeného priestoru, chôdzi na chodúľoch, hádzaní euromincí do pohára vo vedre plnom vody, napĺňaní vody do deravej tyče s pinpongovou loptičkou tak, aby vyplávala navrch, v skupinovom lyžovaní po tráve, pričom niektoré z disciplín museli zvládnuť v čo najkratšom časovom limite. Po vytrvalom športovom zápolení sa prechádzkovým tempom vydali na túru k vyhliadkovej veži. Z nej sa kochali čarokrásnym výhľadom na Martinské hole. Večer sa niesol v tanečnom duchu súčasných i retroskladieb.

Na druhý deň nám počasie pokazilo pôvodný plán – kúpanie v bazéne neďalekého penziónu. Dažďové kvapky nás však nedobehli, a tak sme boli hľadať červené a žlté zlato v miestom potoku s priezračnou a veľmi sviežou vodou. Neodradil nás ani pomerne klzký terén. Vzácne úlovky sme vysušili a spočítali. Po výdatnom obede (segedín) nás rozdelených do trojíc vystrojili do lesa. Orientovali sme sa podľa oranžovej stužky upevnenej na konároch stromov, pričom sme riešili rôzne úlohy, zamerané na učivo i poznanie našej triednej, ktorá si túto hru v teréne tiež oddrela. Časť hry sme prechádzali po rozprávkovom chodníku. Unavení a spotení po náročnej túre chlapci nazbierali drevo na táborák. Pochutnali sme si na vlastnoručne opečenej slaninke a špekáčikoch, pričom nám dych osviežila čerstvá cibuľka s inou zeleninou. Energiu z opečených mäsových lahôdok sme vybili v tanci a v športových súťažiach – kliky, drepy, ľah sed, mostíky a stojky. Nezabudli sme ani na tréning mozgových závitov v podobe matematických úloh. Deň sme zavŕšili romantickou, alebo trochu strašidelnou (?) nočnou prechádzkou do lesa osvetleného len svetlom kahančekov. Na konci trasy si každý našiel prekvapenie, ktoré si rozbalil až na chate pri žiare sviečok za okrúhlym stolom. Boli to krátke básničky, vystihujúce každého z nás. Veľa sme sa nasmiali, ale tento okamih nám zároveň trochu pripomínal heslo: „Tak, už sme došli.“

V sobotu popoludní sme sa síce unavení, ale plní neopakovateľných zážitkov vrátili šťastne domov.

Mgr. M. Sedláčeková, Mgr. S. Schmizingová